14. storočie

1312 - Na Laponský trón nastúpila prvá kráľovná, Katarina I.

1317 - 29. júla sa konala svadba korunnej princeznej Viktorie s Erikom Elijahom, potomkom druhého najsilnejšieho rodu v kráľovstve, hneď po kráľovskomZakladateľom rodu pol princ Elijah, druhorodený syn prvého laponského kráľa Mikaela I. Pri príležitosti svadby dal knieža Mikael Elijah vyrobiť pre princeznú Viktoriu set šperkov zo zafírov a diamantov. Set pozostával z náhrdelníka, náušníc, prsteňa a brošne. Vyrobený bol z kameňov, ktoré kniežacia rodina vlastnila a vyrobili ho vo Francúzsku. Set sa dodnes zachoval v kráľovskej rodine pod názvom Slzy oceánu.

1339 - Kráľovná Katarina I. mala 19. decembra infarkt. Po zotavení sa rozhodla abdikovať v prospech svojej dcéry korunnej princezny Viktorie. Po abdikácii sa Katarina I. nasťahovala do zámku Ollana, ktorý si pod vedením majstra Olava Nicholassona dala postaviť v roku 1327 neďaleko Rovaniemi. Do konca života dala ešte postaviť 3 nemocnice po celej krajine a podporovala liečenie. Založila rád sestrier katarínskych, ktoré boli "zdravotnými sestrami" v stredovekom Laponsku. Napokon zomrela vo svojom zámku v roku 1367 ako 86 ročná.

1342 - Kráľovná Viktoria založila tradíciu každoročne navštevovať najbližšie mestá Laponska - Kemi, Rovaniemi, Oulu, Komijärvi, Tornio. Deti cestovali s kráľovským párom.

1350 - Kráľovná Viktoria I. spolu so svojimi radcami zostavila Veľkú listinu krajiny, ktorá obsahovala súpis majetkov a prvé sčítanie ľudu v Laposnku. Z tejto listiny sa zachoval údaj o počte obyvateľstva z roku 1341. Bolo to 15 329 dospelých ľudí, pričom deti do 13 rokov sa nerátali. Sčítanie ľudu a ich majetku prispelo k tomu, že nasledujúce roky sa dane vyberali osobne na meno a tí, čo neplatili pravidelne mali pokuty alebo prišli o svoje polia alebo majetky.

1357 - Kráľovná Viktoria I. založila mestsú stráž, ktorá sa starala o bezpečnosti medzi hradbami Heikkilinna v Kemi, ktoré bolo počas jej vlády hlavným sídlom kráľovskej rodiny; a telesnú stráž, ktorá sa stala o bezpečnosť kráľovskej rodiny kamkoľvek išla.

1370 - Po tom, čo kráľovná Viktoria I. v roku 1369 abdikovala bolo prvým krokom kráľa Erika III. na tróne zavedenie kráľovského náboženstva. V Laponsku dovtedy nebolo jednotné náboženstvo. Sever stále vyznával vikingské náboženstvo a na severozápad prenikali vplyvy ortodoxného kresťanstva z Ruska. 13. júla bol vydaný zákon, ktorý prikazoval v každom meste postaviť kostol a mať kňaza, ktorý bude oddávať, vykonávať súdy a pohreby. Tak ako v roku 1284 sa v každom meste po vydaní Zákonníka občianskych práv stavali žaláre, tak sa v roku 1370 po vydaní zákona o Oficiálnom náboženstve začali v každom meste stavať kostoly. Podľa veľkosti a bohatstva mesta boli kostoly menej či viac honosné a veľkolepé.

1371 - 3. júla dostal kráľ Erik III. požehnanie od pápeža Gregora IX. a list, v ktorom mu prejavoval svoju radosť, že sa kráľ rozhodol vládnuť ako katolícky kráľ.

1373 - na jar sa začali protesty obyčajných ľudí na kráľovskom dvore. Pohania, alebo vtedy ešte Vikingovia, protestovali proti násilnému do jedného oficiálneho náboženstva. Keďže vykonávaním súdov boli poverení katolícky kňazy, väčšina protestujúcich bola väznená, mučená a mnho krát aj upálená.

           - po niekoľkých mesiacov neutíchajúcich protestov sa do problémov začali zapájať ak kniežatá. Najhlasnejšie protestoval knieža Severnej Orthumbrie Knut Erikson, manžel princeznej Tarji, a teda švagor kráľa Erika III. Keď diplomacia zlyhala a kráľ pod silným vplyvom svojej manželky Márii Nvarrskej nechcel ustúpiť od jedného oficiálneho náboženstva, Knut Eriksson kráľovi vypovedal vojnu a krajina sa dostala do občianskej vojny.

1375 - občianska vojna trvala dva roky. Kráľa Erika III. podporil pápež a francúzsky kráľ Karol V, ktorý sem poslal pomocné oddiely. Väčšina laponského ľudu však stále vyznávala vikingské mnohobožstvo a nechcela sa podriadiť. Napriek tomu, že títo ľudia boli nevycvičení a v boji neskúsení, podarilo sa im nad kráľom vyhrať a Knut Eriksson zvrhol kráľa Erika III. z trónu a stal sa novým kráľom. Svojim nástupom na trón založil novú dynastiu Knutson.

Počas tejto občianskej vojny však zahynuli Knutov prvoroden aj druhorodený syn - Knut a Miakel.

1376 - 3. februára bol kráľ Knut I. korunovaný za kráľa Laposnka. Po svojom nástupe preniesol trón na kráľovský dvor do Rovaniemi. Z jeho deetí Alexandra a Alfreda sa stali princezná a princ a najstarší Johan sa stal korunným princom.

1380 - Knut I. zaviedol nové platidlá. Dovstedy sa platilo čistým zlatom alebo striebrom a poddaný obchodovali výmenou. V roku 1380 bola postavená mincovňa a začali sa raziť knuty zo zlata a strieborniaky zo striebra. Knuty mali vyššiu hodnotu.

           - 19. októbra utrpel kráľ infarkt a ostal na lôžku niekoľko dní. Keď sa rozhodol, že je na čase vrtátiť sa k vládnutiu, dostal druhý infarkt, na ktorý zomrel. Pochovaný bol na kopci Luhee popri ostatných kráľoch a kráľovnách Laponska.

           - po smrti kráľa boli 9. novembra korunný princ Johan a jeho manželka Juana (najmladšia dcéra kráľa Erika III.) korunovaní.

1381 - Kráľ Johan I. sa na poľovačke zranil a po troch týždňoch podľahol zraneniam. Korunný princ Mikael sa stal kráľom Mikaelom II. vo veku troch rokov.

1383 - 12. feburára sa lord Alfred, mladší brat zosnulého kráľa Johana I. oženil s kráľovnou Juanou.

           - v júli sa Alfred vyhlásil za regenta korunného princa Mikaela. Juana dostala titul Kráľovná matka. Rezidenciou kráľovskej rodiny sa stalo sídlo v Kemi.

           - v decembri sa začali rebélie voči lordovi Alfrédovi. Kažého, kto sa proti nemu postavil však kruto trestal. 

1384 - Lord Alfred zaviedol nový protokol na kráľovskom dvore - každý sa musel klaňať jemu, až potom korunnému princovi, ktorému bolo vtedy 5, a na koniec až kráľovne Juane. Kráľovná Juana sa musela klaňať jemu aj malému princovi.