13 storočie

1200 - 29. januára zomrela kráľovná Alexandra. Bola pochovaná na kopci Luhhee v Rovaniemi, kde sú pochovaní aj ostatní členovia monarchie.

1201 - v marci sa začalo s výstavbou kúpeľov, ktoré kráľovná Alexandra stále presadzovala. Kúpeľný palác bol dokončený na jar 1202 a dostala meno Alexandrine kúpele. Slúžili pre kráľovskú rodinu a menšia časť bola vyhradená pre poddaných, respektíve šľachticov, ktorí si za pobyt a procesy zaplatili dosť vysokú sumu. Vstupné pre poddaných bolo 6 lohorov, čo pre obyčajných ľudí predstavovalo 6 nocí v hostinci, či 3 dňovú výplatu kráľovského kuchára. Z procesov, ktoré sa vykonávali zmieňme napríklad bahenný kúpeľ, masáže (ktoré pre zámožných pánov vykonávali nahé mladé dievčatá) či saunu.

1202 - Kráľ Erik I. si prvýkrát pozval na kráľovský dvor umelca básnika, ktorý musel kadždú sobotu večer predniesť kráľovy novú báseň. Kráľ tiež založil tradíciu sobotných umeleckých večerov, na ktorých sa vždy musel zúčastniť celý kráľovský dvor. Len chorí mali právo nezúčastniť sa. Kráľovná Christina sa nezúčastnila počas tehotenstva v roku 1214 pretože prebiehalo veľmi zle a nakoniec aj zomrela. 

1210 - Frederick Mikaelson - syn nemeckého obchodníka Hansa Mikaelsona a laponskej dievčiny Amelie Siegfiredson - sa odmalička zaoberal katolíckym náboženstvom. V apríli odišiel do Nemecka, kde študoval protestantské náboženstvá a po návrate späť do Rovaniemi založil prvý evanjelický kláštor na území Laponska. Princezná Christina sa stala jednou z prvých členiek rádu sestier v tomto kláštore. 

1223 - Kráľ Kristian I. dal 23. novembra postaviť hrad v Kemi, ktorý má slúžiť ako letné sídlo kráľovskej rodiny.

1224 - Kráľ vytvoril rád Bieleho leva, do ktorého patrili muži, ktorý nejakým spôsobom prispeli výrazne k obrane krajiny. Medzi prvých členov rádu Bieleho leva patrili napríklad Viliam Arkersson, kapitán lode Železná ruka, ktorý 20 rokov odolával útokom dobyvačných Dánov, či Sverker Magnusson, člen kráľovskej gardy, ktorý niekoľkokrát zachránil život kráľa Erica I. vo Vojne o trón a vynikal výnimočnými schopnosťami v oblasti bojovej stratégie.

            - Pretože hrad v Kemi sa nachádzal neprakticky ďaleko, dal kráľ Kristian I. vybudovať hrad v Tervola. 

1235 - Kráľ Kristian sa pri svojom hýrivom životnom štýle zadĺžil a musel predať hrad v Kem aj hrad v Tervole. Spolu s hradom získal Frederick Magnusson titul gróf z Tervola a Heikki Juhason titul gróf z Kemi.

            - 17. decembra zomrel kráľ Kristian I. Sverre spolu s ďalšími 13 mužmi odišli do Rovnaniemi a nárokovali si trón, keďže kráľ zomrel bez následníka. Spočiatku sa o následníkovi rokovalo.

1236 - 16. marca vznikla Rada konzultantov. Tvorili ich kráľovi bývalí radcovia a radili sa o tom, kto nastúpi na trón. Väčšina mužov však rýchlo stratila trpezlivosť a začali sa boje. Počas prvých 4 mesiacov lsťou a intrigami bolo z pôvodnej trinástky zavraždených 9 mužov. Ostatní 4 utvorili spoločenstvo a dohodli sa, že sa rozhodne na férovom rytierskom turnaji. Turnaj sa konal 7. augusta a vyhral ho Magnus Alfredson. Ten však za nevyjasnených okolností zomrel ešte pred korunováciou. Z jeho vraždy obvynili ďalšieho člena štvorky Mikaela Heikkisona, pretože s ním bol naposledy videný. Na druhý deň po zajatí bol verejne popravený. Pitva Magnusa Alfredsona však odhalila, že zomrel na tuberkulózu. Nakoniec sa malo rozhodnúť medzi nástupom Sverreho Heikkisona alebo Alfreda Olavsona. Rada konzulov rozhodla o Alfredovi Olavsonovi, pretože bol rodovo spriaznený s dynastiou Mikaelson - bol ženatý s Ameliou, dcérou kráľa Kristiana I. Amelia však zomrela 3. septembra pri pôrode a Alfred Olavson o pár mesiacov tiež. Bolo však jasné, že zomrel prirodzenou smrťou, keďže po smrti Amelie prestal jesť a zomrel od žiaľu. Nakoniec bol za kráľa zvolený Sverre Heikkison, 19. novembra boli aj s manželkou Viktoriou korunovaní. 

1238 - Kráľ Sverre I. 19. mája podpísal Listinu nástuníctva, podľa ktorej na trón po smrti panovníka nastúpi vždy jeho najstaršie dieťa. A teda je jedno, či je to syn alebo dcéra. Ak nastúpi dcéra, rod zostáva podľa nej, nie podľa manžela. Ak rod vymrie úplne, na trón nastupuje bočná línia - najstarší súrodenec zosnulého panovníka a trón sa potom dedí v jeh rodine. Rod sa teda mení na meno nového panovníka. 

1239 - kráľ Sverre I. dal vybudovať hrad v Kemijärvi.

            - Kráľ založil rád Zlatého soba. Tento rád dostávai rytieri, ktorí odslúžili viac ako 25 rokov v službách panovníka či už ako ochrana na kráľovskom dvore alebo na cestách. Rád je neprenosný na potomkov.

1242 - Pri príležitosti svojich 30. narodenín a narodenia princa Sverreho vyhlásil kráľ Sverre, že svojich 6 radcov vyhlási za kniežatá a každému daruje pôdu a dovolí vybudovať si hrad. Tak vznikli kniežatstvá: Ranua, Ylitornio, Tornio, Kemimaa, Simo a Posio.

1255 - 17. apríla kráľ Sverre zomrel v bitke pri rieke Kemijoki. V tejto bitke bojovala proti kráľovi skupinka rebelov, ktorí sa nechceli poddať novým pravidlám ohľadom kniežatstiev a nechceli Ilava Jokkiho za knieža Kemimaa. Kráľ so svojou armádou sa postavil na pomoc kniežaťu a v tejto bitke zomrel. Knieža Ilava Jokki nakoniec zvíťazil a skupina rebelov bola vysídlená z kniežatstva. Korunný princ Erik s princeznou Isabellou boli korunovaní 26. júna. 

           - 29. apríla kráľ Erik II. založil prvú Námornú vojenskú školu v Kemi, ktorá bola zároveň aj prvou školou na území Laponska. Škola mala za úlohu vychovať a naučiť boju mladých námorníkov. Školné sa platilo mesačne a nástup bol vo veku 12 rokov. Pred tým d 10 do 12 rokov sa museli chlapci naučiť čítať, písať a počítať. Škola bol rozdelená do troch kurzov. Prvý (12 rokov) sa mladí študenti učili zemepis, moreplavbu, ale aj základy diplomacie. V druhom kurze (13-14 rokov) sa vučovala stratégia boja na mori, ale aj na súši. Chlapci sa učili šerm, jazdu na koni a ovládať ľoď. Tretí kurz (15 rokov) tvorili samé skúšky ako na papieri v triede, tak aj na mori na lodiach. Študenti museli ukázať čo sa naučili a ako by zvládli dané situácie na mori. Škola mala za úlohu zvýšiť počet námornej armády, pretože najväčšu túbou kráľa Erika II bola moreplavba a skúmanie mora a dobývanie krajín na mori. 

1256 - 9. októbra zahájil francúzsky architekt Jean-Luca Jearje stavbu katedrály Panny Márie, ktorú si vyžiadala kráľovná Isabella. 

1258 - Kráľovná Isabella spolu s Ragnarom Lothbrotom 18. augusta otvorili prvú školu na území Laponska a dali jej názov Inštitúcia. Samotné štúdium bolo zadarmo, bola to prvý verejná škola a študenti vo veku od 10-15 rokov tu študovali základy zemepisu, čítať, písať a počítať. Vo vyšších kurzoch sa tiež vzdelávali v umení - hrali na lutnu, učili sa spievať a mali hodiny maľby. 

1259 - na jar boli oslavené prví absolventi Námornej vjenskej školy a v lete sa začalo s výstavbou 15 nových námorných bojových ľodí.

1261 - na jar po roztopení najhrubších ľadov na mori sa kráľ Erik II. so svojou armádou a s absolventmi Námornej vojenskej školy vyrazili na more dobýjať svet. Po dvoch mesiacoch plavby sa vylodili na pobreťí dnešného Oulu (v tom čase súčasť švédskeho kráľovstva). V tom čase tu bola malá osada rybárov, ktorú vojaci vyplienili a majetky si zobrali so sebou. V lete sa vojaci doplavli do švédkseho mestečka Umea, ktoré taktiež vyplienili a mejtky si zobrali so sebou. Po návrate do Kemi a do Rovaniemi kráľ zistil, že švédsky kráľ Valdemar nemá rád, keď mu napádajú ľudí. Vyslanec generál Magnus Erikson sa spolu s vojskom vylodil v rybárskej osade na území dnšného Tornijo. Následne Magnus Erikson aj kráľ Erik II. odišli do Kemi, kde sa snažili vyjednať mier. Kráľ Erik sa musel verejne ospravedlniť Švédsku a vrátiť nakradnuté poklady. Na oplátku švédsky kráľ opustil Oulu a okolie a vytvorilo sa kniežatstvo Severná Ostrobothnia. Kráľ Erik II. daroval Severnú Ostrobothniu svojmu bratovi Sverkerovi, ktorý sa so svojou rodinou stal vládcom malého kniežatstva. 

1264 - na jeseň sa konali prvé oslavy umenia, ktorých patrónkou bola kráľovná Isabella. 4 dni hudby, trhov a rôznych výstav a umeleckých zážitkov sa stali každoročnou oslavou umenia. Dodnes sa konajú pod názvom Dni kráľovnej Isabelly každoročne v septembri. 

1265 - po prvýkrát v Laponsku kráľ oficiálne vydržiaval svoju milenku v kráľovskom hrade. Bola ňou Katarina Ruthneson, ktorá bola pôvodne manželkou krášvoho radcu Olava Ruthnesona. Katarina porodila kráľovi dve deti a do roku 1270 žila v Kráľovskom hrade v Rovaniem. V roku 1270 sa kráľ udobril s kráľovnou Isabellou, ktorá medzi tým odišla s Ragnarom Lothbrotom, riaditeľom Inštitúcie, dala si neďaleko Rovaniemi postaviť kaštieľ Isabella a tu Ragnarovi dokonca porodila syna Oskara. Po udobrení sa sa kráľovná presťahovala speť na hrad do Rovaniemi a Katarina sa presťahovala do zámku v Kolari, ktorý jej dal kráš vybudovať už v roku 1267. Po návrate na hrad ale kráľovná musela svoje nemanželské dieťa nechať v kaštieli Isabella s Ragnarom Lothbrotom. 

1271 - Kráš Erik II a kráľovná Isabella si 4. apríla znovu sľúbili vernosťpri svadobnom obrade. Obrad slúžil pre verejnosť ako symbol návratu k rodine ako kráľovny tak aj kráľa. V skutočnosti ale krášovná trávila veľa času v kaštieli Isabella, kde vyrastal jej syn Oskar. Bývala ale v Kráľovskom hrade a na všetkých oficiálnych akciách sa objavovala po boku kráľa. 

1275 - Kráľ zriadil Komoru poverenníkov. Komoru tvorilo 5 poverenníkov, ktorí boli poverení riadením rôznych odvetví moci - vyberanie daní, zabezpečenie obrany hradieb, zabezpečenie vojska pre zahraničné boje, vzdelávanie detí v Inštitúcii a Námornej vojenskej škole a zabezpečenie dopravy medzi Lapnskými mestami. 

           - Kráľ udelil po prvý krát mestské privilégiá nasledovným kniežatstvám: Kemi, Tornio, Rovanemi a Kemijärvi. Pri udeľovaní mestských práv spolu s kráľovnou prešli všetky mestá a v každom na ich počesť kniežatá uspriadali oslavy. Získaním mestských privilégií mohli tieto mestá usporadúvať oslavy, trhy, zvoliť si richtára a predkladať návrhy na výstavbu, modernizáciu či akékoľvek iné nárhy panovníkovi.

1281 - Kráľ Erik II. určil svojho šestnásťročného nemanželského syna Erikahlavným generálom Námornej  armády jeho veličenstva. Korunnému princovi Niklausovi a to ale nepáčilo a dovolil si pred kráľom protestovať. Kráš preto princa určil za hlavného generála Pozemnej armády jeho veličenstva, čo princa pobúrilo a potupilo. Týmto kráľovím gestom sa začal konflikt medzi kráľom a princom, ktorý vyústil do súboja medzi princom a kráľom v roku 1283.

1282 - Kráľ venuje väčšiu pozornosť svojmu nemanželskému synovi Erikovi ako kourunnému princovi Niklausovi, čo sa nepáči ani kráľovne Isabelle. Na jej najväčšiu potupu kráľ 19. feburára povýšil Katarinu Ruthnesdot do šľachtického titulu. Kráľovná sa preto opäť presťahovala do kaštieľa Isabella. Korunný princ bol na strane svojej matky a so svojou rodinou tiež presídlil do kaštieľa Isabella. Tu sa po prvýkrát stretol so svojím nevlastným bratom Oskarom, ktorý tu vyrastal so svojim otcom Ragnarom Lothbrotom. 

1283 - Kráľ Erik II. dokonca zašiel tak ďaleko, že zvažoval vyhlásiť Erika za princa a, dokonca, korunného princa a Niklausa tak zbaviť trónu. Korunný princ však protestoval a kráľa Erika II. vyzval na rytiersky súboj. Súboj sa konal 5. júla a kráľ sa v ňom ťažko zranil a prišiel o svoju pravú ruku. Jeho zdravotný stav sa veľmi rýchlo zhoršoval a k jeho smrteľnej posteli nakoniec prišli všetky jeho deti a aj kráľovná Isabella. Nakoniec kráľ nestihol Erika vyhlásiť za princa, pretože v dôsledku svojich zranení 29. júla zomrel. 

1284 - Kráľ Niklaus II. spolu so senátom vytvoril Zákonník občianskych práv, ktorým stanovili výšku trestov jednotlivých zločinov podľa závažnosti. Napríklad zabitie pri šarvátke v krčme znamenalo pre dotyčného 20 rokov žaláry, ktoré sa začali stavať vo všetkých mestách. Za krádež bol zlodej potrestaný pokutou + musel vrátiť nakradnut veci. V prípade, že ukradnutú vec už nevlastnil, musel zakúpiť rovnakú alebo zaplatiť rovnakú cenu spolu s pokutou. Tento zákonník bol prvým zákonníkom Laponského kráľovstva a platil až do roku 1636, kedy bol reformovaný kráľom Kristianom.

           - Kráľovná pri príležitosti kráľových 30. narodenín na jeho počesť pozvala na kráľovský dvor umelcov z celého Laponska a zorganizovala niekoľkodňové oslavy. Vďaka tejto príležitosti sa maliary Jukka Naliranen a Esmé Juhasdot stali dvornými maliarmi a Ivan Birgerson, Katarina Lukasdot a Eva Mariusdot stali dvornými spevákmi, ktorí pri rôznych aj najmenších príležitostiach zabávali šľachtu na kráľovskom dvore. 

1298 - 24. augusta bola princezná Anabella (sestra kráľa Niklausa II.) korunovaná za nemeckú kráľovnú po boku svojho manžela kráľa Albrechta I. Nemeckého.